Niekto beží a neobzrie sa,
dosiahnuť miesto vzdialené,
za každú cenu,
tam, kde sa more vlieva do neba.
Niekto hľadá spásu v každom,
rozpadnutý na kúsky preklína svet,
pokladá kvety na ten veľký hrob,
zabíja tým bolesť, až na veky vekov.
Niekto sľubuje pravú lásku,
a preklína klinec v rukách.
Snaží sa ju ukryť
vo svojej sebeckej duši.
Niekto verí v silu duše,
no nechápe, že aj keď zaplatí dosť,
môže v noci strácať spánok.
Byť vydvihnutý či zhodený…
Niekto je stratený
v nekonečnom tichu seba samého.
Tu človek ráta svoje omyly
a nechápe, že môže byť len sám sebou.
Celá debata | RSS tejto debaty