Čo keby som sa stal slávny a nemusel dať posledné zbohom svojmu pokoju? Byť rytierom smutnej postavy, s najväčšou slabosťou pre cigarety. Čo keby som vedel prijať šach bez toho že by som chcel vrátiť mat? Nebudem sa hádať, no naučte ma, prosím, prehrávať. Čo keby som vedel byť hrdý a nebolo by mi do plaču, že som povedal, ľúbim ťa, dievčaťu. […]

Každého desí, že pomaly zhasína, bolesť je dočasná a človek ju preklína. Každého desí myšlienka posledná. Prečo na ňu myslí? Je ako besnota. Tu príde koniec, skončia sa preteky, nebojte sa, mŕtvi tu nekončia naveky. To, čo tu zostane, je viac ako prach, tie myšlienky, tie spomienky sú ako dar. Sú ako dar najcennejší, čo môžete zanechať, sú ako palivo hladných […]